Schopnosť prežiť zimu do ďalšieho roka je tá najdôležitejšia vlastnosť robiac z rastliny trvalku. Vzhľadom na rôznorodosť našej krajiny sa často stretáme práve z otázkou: „Koľko rastlina vydrží mráz?“. Našťastie je tu jednoduchá pomôcka, vďaka ktorej bude výber rastlín o čosi jednoduchší.
Teória
Členenie Európy na zóny mrazuvzdornosti slúži ako pomôcka pri správnom výbere rastlín pre danú lokalitu. Ich vypracovanie bolo inšpirované USDA mapami vydanými ministerstvom poľnohospodárstva USA.
Pre Európu mapy vypracovali Heinze a Schreiber v roku 1984. Európske členenie bolo pôvodne určené pre dreviny, no v poslednej dobe sa teší veľkej obľube, najmä u pestovateľov trvaliek. Jeho presnosť je približne 80%. Založené je na údajoch z dlhodobého pozorovania počasia. Hranice jednotlivých zón sú dané priemernými hodnotami maximálneho ochladenia vzduchu.
Rastliny sú následne začlenené do zón, na základe údajov o klíme v lokalite ich prirodzeného výskytu. Napríklad u lomikameňa, Saxifraga x arendsii 'Harder Zwerg', je uvedená zóna 4, teda znesie maximálny pokles teplôt na -34 °C
Praktické poznatky
Na základe skúseností považujeme toto členenie za dobrú pomôcku.Oblasť Trnavskej pahorkatiny, v ktorej sa naše pestovateľské plochy nachádzajú, sú zaradené do zóny 6-7. Nami priložená mapa Európy a bližšie Slovenska, slúži iba ako pomôcka. Nezohľadňuje špecifiká každej lokality!
Prežitie rastlín môže výrazne ovplyvniť mikroklíma, pôda, zásobenie živinami, zimná vlhkosť, sklon svahu a množstvo ďalších abiotických faktorov. Z môjho subjektívneho pohľadu považujem za najdôležitejšiu najmä samotnú zimu. Ideálne je, ak s príchodom mrazov, napadne sneh a vytrvá až do jari. Poskytne tak rastlinám prirodzenú izoláciu. Najmä v nížinách, ktoré sú najteplejšie, sa tento scenár odohráva len výnimočne. Vrtochy počasia v podobe holomrazov, mrznúceho dažďa mokrého snehu sa tak starajú o to, že počas každej zimy sa menia podmienky pre samotné prežitie rastlín. Počasie žiaľ veľmi neovplyvníme.
Základom je najmä správny výber rastliny a stanovišťa. Rastlinám môžeme pomôcť rôznymi technickými opatreniami. Napríklad druhom citlivým na zimnú vlhkosť prospieva priepustná pôda s drenážou, tak aby prebytočná voda rýchlo odtiekla. Tým najchúlostivejším skalničkám môžeme zriadiť jednoduchý kryt zo skla, alebo fólie. Naopak väčšine tienomilnejších hájnych druhov, prospieva pokryv z opadaného lístia. Ak máme takéto rastliny vysadené pod korunami listnatých stromov, toto lístie vždy vyhrabávame až skoro na jar! Existuje aj možnosť pestovať rastliny v kvetináčoch a na zimu ich umiestniť, podľa potreby do studeného skleníka alebo chladnej miestnosti.
Na záver by som dodal, že ani trvalky napriek svojmu názvu nežijú večne, i keď existujú druhy, ktoré Vás môžu sprevádzať svojou krásou po celý život.
Galéria
