Čo je výška, všetci dobre poznáme z geometrie. V nasledovnom článku sa dozviete čo je výška rastlín. Budete prekvapení, že i relatívne obyčajný údaj v sebe skrýva viac tajností a dôležitosti ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Ako sa zapisuje výška rastlín ?
Výška rastliny patrí spolu s farbou kvetu a dobou kvitnutia medzi najzákladnejšie popisné vlastnosti rastliny. Na našich stránkach udávame maximálnu výšku rastliny v kvete. Údaj je uvedený v centimetroch, čo je považované za štandard pre trvalky v európskych krajinách. Výnimočne je možné sa stretnúť aj s označením výšky v metroch. To sa často stáva napríklad v katalógoch pestovateľov drevín, u ktorých je naopak obvyklé uvádzať výšku práve v metroch.
Pri hľadaní informácií je možné sa najmä v americkej literatúre či weboch, stretnúť s výškami v palcoch ("). Výšku v cm dostaneme jednoduchým prepočtom 1"=2,54cm. V minulosti na našich stránkach sme uvádzali výšku rastliny v liste ako doplňujúci údaj. Nakoľko je tento údaj veľmi variabilný v priebehu roka a často ťažko determinovateľný rozhodli sme sa vynechať ho v základných popisoch.
U niektorých špecifických druhov nájdete údaj o výške v liste v detailnom popise rastliny. Ako príklad môžeme uviesť náprstník – Digitalis, ktorý tvorí po väčšinu roka prízemnú listovú ružicu s výškou okolo 30 cm a pomerne krátke obdobie na ňom dominuje kvet s výškou cez 100 cm.
Výškové extrémy
Trvalky môžeme všeobecne výškovo rozdeliť do jednoduchých kategórií:
- nízke 0-40 cm
- stredne vysoké 40-80 cm
- vysoké 80-150 cm
- veľmi vysoké nad 150 cm.
Medzi najnižšie trvalky patria rôzne kobercové skalničky, ktoré často rastú priamo na skale, alebo v skalnej štrbine. Ich výška aj s kvetom často nepresahuje 1-2 cm, napr. Arenaria lithops, Raoulia australis. Medzi extrémne vysoké patria druhy dorastajúce 200-300 cm, napr. Helianthus salicifolius, Vernonia noveboracensis. Z okrasných tráv je v našich podmienka absolútnym víťazom trsteník obyčajný - Arundo donax s výškou až 400 cm.
Výšková dynamika trvalkových záhonov
Veľmi náročným problémom pri tvorbe záhonov z hľadiska kompozície je správny výber a rozmiestnenie rastlín v rámci záhonu. Trvalky sú v priebehu roka dynamické a ich výška sa mení. Pri základoch komponovania záhonov vieme vychádzať z údaju o maximálnej výške a dobe kvetu. To nám napovie, kedy rastlina dosiahne svojho plného potenciálu.
S prihliadnutím na špecifiká záhonu, ako je jeho tvar a veľkosť umiestňujeme nízke druhy na okraj záhona a vyššie druhy sa snažíme posúvať ďalej od pozorovateľa. Pri veľkých záhonoch môžeme toto pravidlo opomenúť a záhon spestriť vyššiu solitérov, alebo skupinkou rastlín aj v jeho strede, či dokonca okraji.
Pri kombinácii rastlín z hľadiska výšky vždy venujeme zvýšenú pozornosť druhom kvitnúcim v júni a neskôr. Rastliny, ktoré kvitnú na jar väčšinou nedorastajú do väčších rozmerov. Letné trvalky sú spravidla mohutnejšie a vytvárajú viac biomasy. Ak ich nezvládneme výškovo zladiť môže sa stať, že sa nám rozpadne kompozícia. S vrcholom vegetácie sa tiež rast najmä kvitnúcich trvaliek spomaľuje a niektoré jesenné druhy sú tak vzrastovo relatívne nízke. Toho môžeme využiť pre oživenie nižších častí záhonov a ich okrajov.
Prípadný problém z nesprávnou výškou sa dajú eliminovať vysádzaním väčších skupín rastlín ktoré pôsobia ucelene a znižuje sa riziko prerastania.
Čo ovplyvňuje výšku rastlín?
Maximálna udávaná výška rastlín je hodnota značne premenná. Najmä u mnohých noviniek majú tendenciu udávať predajcovia nižšie finálne výšky ako býva skutočnosť. Ich cieľom je, vytvoriť produkt atraktívnejší pre pestovateľa, ktorý pre kvetináče uprednostňujú nižšie kultivary. V procese komerčného pestovania ovplyvňuje výšku v kvete predávaných rastlín niekoľko faktorov.
Doba vegetácie pred kvetom je spravidla kratšia, ako na konečnom stanovišti v záhrade. Rastliny jednoducho nestihnú dorásť svojej plnej výšky. V kvetináčoch majú rastliny tiež tendenciu rásť menej a skôr kvitnúť. Uplatňujú sa aj rôzne postupy ako dosiahnuť nízkych kompaktných rastlín atraktívnych pre predaj. Sú to najmä vyvážená výživa, používanie prípravkou na reguláciu rastu, zaštipovanie , či rozkladanie do širokého sponu. Vďaka kombinácií týchto opatrení je možné dosiahnuť polovičnej, často až tretinovej výšky kvitnúcej rastliny, ako je prirodzené.
Pri výsadbe takto pestovaných rastlín a nedostatočnej znalosti o ich maximálnej výške prichádza často k mnohým prekvapeniam.
Vždy ale dávajte prednosť hustým a kompaktným rastlinám, ako ľudovo povedené “vytiahnutým pahýlom“. Takýto pestovateľský materiál nesie väčšinou vysoké kvalitatívne vlastnosti v podobe bohatého koreňového systému a veľkého množstva adventívnych púčikov. To je predpokladom pre rozvoj silnej a vitálnej rastliny aj po vysadení.
Ani rastliny po vysadení nemusia vždy vykazovať rovnaké výškové parametre v rámci rôznych lokalít alebo rokov. Ich výšku na stanovišti ovplyvňuje najmä :
- vodný režim (rastliny z dostatkom vlahy sú často bujnejšie)
- zásobenie živinami (najmä dusík N spôsobuje bujná rast)
- svetlené podmienky (najmä svetlomilné rastliny majú na tienistom stanovišti tendenciu narásť vyššie)
- hustota výsadby (rastliny v hustejšom spone sú donútené konkurenčným bojom o svetlo a živiny rásť rýchlejšie)
V rámci záhrady vieme podľa potreby ovplyvniť výšku rastlín najmä zmenou vodného režimu, výživy a rezom. Mnohé záhony sú v rámci trendu zavlažovania trávnikov často prepolievané prostredníctvom kvapkovej závlahy. To vedie k bujnejšiemu rastu trvaliek a drevín. V krajnom prípade, pri použití kombinácie mulču a textílie k premočeniu pôdy a úhynu rastlín.
Mnohé suchomilné druhy závlahu nepotrebujú ani počas najhorúcejšieho leta.
Trvalky so strednými nárokmi na vodu polievame menej často a výdatne, ako každý deň v malých dávkach. Ak chceme obmedziť rastliny v bujnom raste pokojne môžeme vynechať hnojenie, alebo volíme hnojivá s vyšším obsahom draslíka.
Rezom alebo zaštipnutím v správnom termíne vieme výrazne ovplyvniť výšku kvitnúcich rastlín, dokonca často tím pozitívne ovplyvníme množstvo kvetov. Ide najmä u vysoké trvalky kvitnúce v druhej polovici leta. Vo fáze intenzívneho vegetačného rastu ich rezom skrátime na polovicu, alebo im zaštipneme vegetačné vrcholy. Pozorne si všímame, či už neprišlo u nich ku kvetnej indukcii a diferenciácii kvetných púčikov. U druhov bez schopnosti remontácie(opätovného kvitnutia) by sme sa pripravili o kvety.
Geofyty a kryptofyty u ktorých je kvetná indukcia väčšinou podmienená vernalizáciou ponechávame bez zásahu. Naopak u drevnatejúcich druhov ako je levanduľa- Lavandula, alebo santolina – Santolina je rez potrebný niekoľko krát do roka. Skoro na jar hlboký a skrátenie na polovicu po odkvete. Rastliny sú tak nižšie a nedochádza k ich prestarnutiu.
