Trvalky, ktoré kvitnú medzi prvými.
Milí priatelia Trvaliek! Začína sa jarné obdobie a vo vašej záhradke zatiaľ nič nežiari farbami? Ponúkame výber otužilých rastlín s veľmi skorým jarným kvitnutím. Vďaka nim bude pohľad na zelený raj omnoho skôr veselý, plný života a užitočných včiel.
Poniklec (lat Pulsatilla)
Poniklec je nenáročný na pestovanie. Výborne sa mu darí na suchších, dobre priepustných pôdach s vyšším obsahom vápnika. Obľubuje plne slnečné stanovištia. V záhrade má univerzálne uplatnenie, používa sa ako vyššia skalnička, kombinuje sa i do vyšších trvalkových záhonov pre jarný efekt spolu s cibuľovinami. Často ho môžeme nájsť i v suchých extenzívnych trávnikoch.
S vekom trsy naberajú na kráse a každoročne sa na nich zväčšuje počet kvetov. Z estetického hľadiska sú po odkvete dekoratívne i guľovité, chumáčovité súplodia.
Bergénia (lat. Bergenia)
Bergénia patrí k dobre známej trvalke, ktoré má bohatú históriu pestovania aj v predošlých generáciách. Typické sú pre ňu krátke dužinaté odnože i tuhé, kožovité listy, ktoré sa na zimu sfarbujú do purpurovo červena. Kvety sa objavujú už v týchto dňoch. Ukrývajúc sa pod listami čoskoro podrastú a budú hrdo vyčnievať a vábiť lietajúci hmyz. V záhradnícke literatúre sa často stretáme s jediným druhom bergenia srdcovitolistá – Bergenia cordifolia. V skutočnosti obsahuje tento rod pôvodom z východnej Ázie asi 10 druhov, ktoré sa medzi sebou ľahko krížia. Vďaka tomu vzniklo veľké množstvo nádherných kultivarov, ktoré môžeme pestovať v záhradách.
Pri výsadbe bergénie sa nemusíme obávať zlého výberu umiestnenia. I keď sú považované za trvalky do polotieňa s mierne vlhkými pôdami, budú rásť takmer všade. Obstojne tolerujú slnko, hlboký tieň i suchšie pôdy. V rámci výsadby sa uplatňujú v menších skupinách po viacerých kusoch. Výnimkou nie sú ani veľké skupiny až monokultúry. Často sa vysádza spolu s inýmipodrastovými trvalkami pod koruny listnatých stromov.
I keď je ich pestovanie veľmi jednoduché, môžu sa vyskytnúť choroby a škodcovia. Pri nadbytku vody sú náchylné na listové škvrnitosti, či zahnívanie odnoží. Všeobecným problémom sú tiež slimáky a slizniaky, ktoré si vedia pochutiť na ich listoch. Nebezpečným škodcom v niektorých lokalitách sú najmä nosániky, ktorých larvy obľubujú dužinaté stonky bergénie. Tohto škodcu bohužiaľ často spozorujeme, až keď je porast zničený a ochrana komplikovaná.
Fialka voňavá (lat. Viola odorata)
Fialku voňavú poznajú všetci.Často ju možno nájsť vo voľnej prírode, v mestách aj dedinách.. Je rozšírená takmer po celej Európe až po Kaukaz. Rastie v teplejších oblastiach, kde sa hojne vyskytuje v slnečných suchých trávnikoch a podobne aj v polotienistých podrastoch krovín a listnatých drevín. Skoro na jar sú s obľubou zberané jej voňavé kvietky.
Uplatňuje sa ako pôdopokryvná rastlina v zmiešaných trvalkových záhonoch prírode podobného charakteru. Vizuálne dobre pôsobí v klasických vidieckych, či bylinkových záhradách.Preferuje slnečné, až polotienisté stanovište. Na pôdu je nenáročná.
Arábka (lat. Arabis)
Arábky sú typické nízke jarné skalničky. V záhradách sa najčastejšie pestuje kalifornský druh Arabis blepharophylla, s prízemnou ružicou a nádherne tmavo ružovým kvetom. Macedósky druh Arabis ferdinandi-coburgii , tvoriaci nízke plazivé porasty väčšinou pestrých listov.
Všetky druhy tolerujú slnečné stanovište, až ľahký polotieň. Často sú uvádzané, ako suchomilné, no pôda pri ich pestovaní by nemala nikdy úplne vyschnúť. Tvoria bohatý systém jemných koreňov, ktorý dokáže výborne získavať vlahu z pôdy, avšak je citlivý na prísušok. Skvelá trvalka pre výsadby skaliek, skalných štrbín a suchých múrikov.
Lomikameň – Saxifraga
Lomikamene patria k neodmysliteľným poslom teplejších dní. Členenie tohto rodu je natoľko komplikované, že bol rozdelený na niekoľko sekcií. Pre nás sú z hľadiska skorého jarného kvetu podstatné najmä machovité lomikamene zo sekcie Dactyloides s hlavným zástupcom Saxifraga x arendsii – lomikameň Arendsov. Bude sa im dariť na polotienistom stanovišti s mierne vlhkými pôdami, pH substrátu je silne závislé od toho, v akých podmienkach sa daný druh, prípadne rodičovský druh vyskytuje vo voľnej prírode. Pre pestovanie v nížinách je vhodnejšie zvoliť menej náročné vápnomilné druhy pôvodom z pohorí južnej Európy, pretože pre mnohé druhy sú kritické najmä teploty na +30°C.
Cyklamén – Cyklamen coum
Hoci cyklámen patrí medzi trhovo významné hľuznaté rastliny, s druhom Cyclamen coum aj napriek jeho dlhej histórii pestovania ako okrasnej rastliny, sa v záhradách môžeme stretnúť iba sporadicky. Medzi črepníkovými druhmi pestovanými v chladných interiéroch dominuje Cyclamem persicum. V záhradách sa ako s trvalkou častejšie tiež môžeme stretnúť s cyklaménom neapolským – Cyclamen hederifolium. Kvety oboch druhov sú príznačné pre chladné jesenné počasie. Cyclamen coum je naopak zaujímavou trvalkou skorej jari. Vo svojej domovine v oblasti Malej Ázie rastie na suchých, tienistých lokalitách listnatých i ihličnatých lesov. Pri pestovaní v záhradách je ideálnym stanovišťom polotieň s dobre priepustnými hlinito-piesočnatými pôdami. Ideálne je, ak rastliny na zimu zapadajú lístím. Ak túto možnosť nemáme, je potrebné ich prikryť. Počas vegetačnej sezóny sa listy takmer úplne vytratia a objavia sa v chladnejších dňoch jesene.
Flox šidlolistý – (lat. Phlox subulata)
Flox šidlolistý je skalnička pôvodom z východnej časti Severnej Ameriky. Kde rastie od nížin až po horský stupeň. Obľubuje slnečné svahy s chudobnými, kamenistými pôdami. Tvorí husté, kobercové porasty. Zelené koberce sa na zimu udržia. V suchom jarnom období sa na rastline ponechajú len vitálne časti. Je považovaný za vždyzelenú skalničku.
